Tak presne taký sused som ja.

Beriem vám radosť zo života, beriem vám možnosti, o ktorých ste ani nikdy ani nepremýšľali , že ich vôbec máte, tú vašu pyšnú nenásytnú istotu..

Uzemnil som vás, haha . Pekne vás mám na povrázku.....Niekto má kvôli mne kašlíček alebo ho bolí hrdlo. Niekto....-

- Kto to tu hovorí?

- Ja som Zax. A ty si kto?

- Jjja ....som Jano . Asi som tú slivovicu nemal piť...už mi hrabe... Tu predsa nikto nie je, som doma teraz sám.....

- Ále je.

- Čo to táraš, kde?

- No ja práve sedím v tvojich pľúcach, kamarát. Som ten, ktorému vy hovoríte vírus, som úplne nový a práve slávny koronavírus.

Dostal si ma so stopercentnou zľavou a dúfam, že máš aspoň takú radosť, ako ja!

- To teda vôbec nemám.

- Ako je to možné? Som úplne nový! Nové zloženie! Obrovská zľava! To máte predsa všetci radi, nie? Stojíte fronty keď je niečo moderné či slávne. A ja som teraz, moderný a slávny.

- No ale u vírusu to zrovna neplatí. Nikto ťa nechce .. A ako to, že ťa počujem? To už som sa zbláznil?

- Neviem, prečo ma počuješ, ale to máš úplne jedno. Máš karanténu, tak sa môžeme aspoň trochu porozprávať.

Ako sa máš, môj milý hostiteľ?

- Hnusne, všetko ma bolí, a teraz som ochorel a možno umriem.

- To ma vážne mrzí. ....Kecám, vôbec ma to nemrzí.

Ono je to jednoduché- keď mne sa darí, tak tebe moc nie. Za pár dní to možno bude presne naopak.

- Prečo si si sadol práve na mňa? Čo neni dosť ľudí, čo si to zaslúžia?

- Prečo nie? Mne je to predsa jedno. A prepáč, ja som si nesadol. Ty si ma vdýchol. Dobrovoľne, nikto ťa nenútil. Mne je to jedno, ktorá bunka. Ja som vírus, vieš? Žijem na bunkovej úrovni...

- Chceš ma zabiť?

- Netáraj, a prečo? Keď ťa zabijem, umriem s tebou. A ja chcem žiť, rovnako ako ty. V tom sme rovnakí- sme živí..

- Ale ty zabíjaš, umierajú tisíce ľudí....

- Máš pravdu, stane sa. Nehoda, súbeh okolností; nič osobného v tom nie je. Všetci raz umrieme, to si nevedel?

Robím len to, čo robiť mám. Nájsť si dobré prostredie, tam sa usadiť a dať svetu ďalšie vírusíky Zaxe.

A tak vleziem do kúsku vášho tela, poriadne sa tam usadím, použijem všetko, čo tam nájdem, a poriadne sa rozmnožím...

. Pravda, niekedy sa stane, že sa to bývanie zničí. ...

- Ty si neskutočne bezohľadný!

- Ja? Haha, veď ja som vírus. Ja len prežívam a množím sa. A vy ste ľudia, chceš mi povedať že ľudia nie sú bezohľadní? Pozri sa okolo seba!

- A uznaj - akurát strach zo smrti vás prinúti brať niečo vážne. Aj to len na chvíľu.

- Nie je ale toto už dosť prehnané?

Nevidíš, čo všetko sa deje - ľudia sú vydesení, prichádzajú o prácu, doma chytajú depky, krčmy sú zavreté, to ani za vojny nebolo!,

Školy nefungujú a ty desivé prázdné ulice ... Veď ty robíš problémy nám úplne všetkým!

 - Problémy a obmedzenia sú hrozné, že Chacha ! Podľa teba máte všetci nárok na to, nebyť vystrašený, mať prácu, nemať depku, chodiť do krčmy a neceítiť sa na uliciach sami.

Tak nebuďte vystrašení- kto vás nútí? Ja som malinký a som tu stále...

Normálne je chodiť von a decká do školy a nemať problémy?

Váš problém je práve toto. Pozri sa na seba, ty môj milý Jano, - si presvedčený o tom, že čo si vyberieš, to máš dostať.

Dobrú kávu, doktora bez čakania, diaľnicu bez dier.

Máš na to nárok, že? Berieš to ako samozrejmosť a môžeš sa zblázniť, keď je káva slabá a ešte si na ňu musel čakať.

Na školy a učiteľov akurát nadávaš a všetkým ľuďom, hlavne svojim deťom, predhadzuješ dôvody, prečo na nich nemáš čas. Teraz ho máš dosť.

Alebo tá tvoja arogantný istota, že sa ti nemôže nič stať. Máš barák, veľké auto, všetky tie poistky a potom to ...ako to...toten štát, ten čo sa musí o teba postarať ...

Kdeže, teba predsa nič nedostane. Nejakého chudáka hentam v Afrike možno, ale teba nie, však?

Vy ste tí civilizovaní a moderní.

Môžeš myslieť len na seba, robiť si, čo sám chceš, cestovať kam chceš. Myslíš si že nikoho nepotrebuješ a že ty rozhoduješ , komu milostivo dovolíš, aby potreboval teba.

- Ale ...

- A ako sa správaš k svojím telu? Poviem ti, už som bol na omnoho krajších miestach.

Berieš ho ako niečo samozrejmé, ako niečo, čo ti má prinášať spokojnosť.

Nosiť ťa za zážitkami. Niečo, čo má byť stále v pohode a v poriadku. Pritom do seba napchávaš všetko možné i nemožne, nehýbeš sa poriadne, len sedíš na zadku a máš plnú hubu výhovoriek.                                                                                                                       No v tom si fakt sakra dobrý, koľko výhovoriek už si vymyslel, prečo to nejde ináč a ako ty jednoducho sa musíš napchávať a nič pre svoje telo nerobiť.....

Plus pre mňa - v takých zanedbaných sudoch, ako si práve ty, sa mi darí úplne super.

- Ale ...

- Nikdy predtým by ťa nenapadlo, ako by bolo krásne dať si teraz s kamarátmi pivo alebo bez handry na ústach zakričať pozdrav na svoju starú mamu na druhý strane ulice.?

Neriešiť stále prachy, pretože dostávaš i tak stále viac a viac a môžeš si vyberať, pre koho pracovať. Nežiješ o hlade a kuse chleba ako tvoji prarodičia. Len si to nevieš vážiť.

Žúrka sa skončila, kamarát. Prišiel som ja. Prišli problémy. A vieš, čo je najhlúpejšie?

Že ty si si ten mejdan vôbec neužil, pretože si si ani nestačil uvedomiť, že si na nejakom vôbec bol. Ten mejdan sa menuje život, vieš? To ja si svoj užijem...

.- Jáj, tak ty si k nám prišiel, aby si nás niečo naučil? Niekde to písali....

- Že by niečo ako vznešený poslanie? Čo blbneš.

Mne, teda mojej predchádzajúcej verzii sa žilo pohodlne v hromade netopierích bobkov. Nikdy by som sa odtiaľ nepohol. Nie, ja som k vám neprišiel. Sami ste si ma priniesli.

Takže mňa sa nepýtaj, či sa potrebuješ niečo naučiť. Ja to neviem .

A teraz už dosť rečí, idem sa množiť......